RYBKY Z RODU BANÁNOVÝCH

Príbeh mladého páru na dovolenke. Mladá Muriel sedí v hotelovej izbe a telefonuje s mamou, ktorá sa stará ako sa má a bojí sa o ňu. Rozprávajú sa o stave Murielineho manžela Seymoura. Seymour má nejaké psychické poroblémy, ktoré sú v diele len jemne načrtnuté.
Mladý Saymour leží na pláži a rozpráva sa s malou Sybilou. Dáva jej lekciu do života, aj keď ona tomu ešte určite nerozumie. Hovorí o banánových rybičkách, ktoré vlezú do diery, kde sa tak nažerú banánov, že stučnejú a nebudú sa môcť dostať odtiaľ von- zomrú. Banánová horúčka. Alebo zlatá horúčka? Rybičky ako dnešní ľudia. Konzumný svet, ktorý sa ženie za materialitou. Možno sa  Saymour chcel dostať z takéhoto sveta preč a našiel len jediné východisko. Vykúpením sa mu stala guľka do pravej sluchy.
Salinger dáva čitateľovi počas celé dielo priestor, rozmýšľať nad minulosťou mladíka. Čo sa s ním stalo, čo znamenajú tie stromy v Seymourovej hlave, čo spravil so stoličkou starej mamy a čo bolo po jeho samovražde. Ale myslím, že to už nie je také dôležité, pretože nám autor ponúkol všetko čo uznal za potrebné. Donútil čitateľa sa nad dielom zamyslieť, aby to nebolo len také bezduché čítanie.